Mgr. art. Mária Hajšel

Prečo ja a Bellabka? Skvelá zhoda náhod! Skrížili sa nám cesty a ja som veľmi šťastná, že môžem spievať príbehy tejto rozkošnej nezbednice. Myslím, že máme toho veľa spoločného. Rady sa hráme, zabávame, vymýšľame a keď sa stane niečo zlé, vieme, ako zakričať, zakvíliť, prípadne na niekoho zažmurkať☺. Bellabka je psík mnohých tvárí – tak, ako ja…

Inak, celý život som chcela byť speváčkou, preto som si ako strednú školu vybrala konzervatórium a potom VŠMU – odbor bábkoherectvo. Aj tu sa spievalo… Bolo to skvelé – hoci ste dospelý, stále sa môžete hrať☺. Počas štúdia na vysokej škole sme hrávali veľa škôlkohier, preto som sa dostala do úzkeho kontaktu s deťmi. S nimi to bolo iné, zaujímavejšie, pretože veci vidia inak, ako my dospelí… A tak som svoju pozornosť nasmerovala k deťom.

Všetko sa teda perfektne pomiešalo a ja sa každý deň hrám – ako pani učiteľka, teta animátorka, pani lektorka a teraz už aj ako psík Bellabka…

Ing. Lenka Wolkerová

Bellabka sa stala súčasťou môjho života od chvíle, keď som sa rozhodla prijať do našej rodiny ďalšieho člena – psíka. Vtedy som, samozrejme, netušila, akého psíka… Jednoducho, prišlo niečo milé a zlaté, čo otvára bránu do iného sveta.

Zvieratká ma vždy fascinovali. Bavilo ma totiž pozerať sa na život z iného zorného uhla – ako učiteľka v materskej škole očami dieťaťa a ako člen „svorky“ očami psíka. Myšlienky sa postupne premietli do riadkov – do príbehov o Bellabke. A moja inšpirácia? Tou sú každodenné radosti, starosti i nezvyčajné sny chlpatého tvorčeka Bellky…

Mgr. Tomáš Garček

Jedného dňa mi zavolal Erik, či sa môžeme stretnúť. Vraj má pre mňa odkaz od Bellabky. Nevedel som, o čo ide, a on to nechcel povedať – vraj sa to dozviem na stretnutí. A tak sme sa stretli. Porozprával mi o drevenom domčeku, o záhrade a tvorovi, ktorý prináša príbehy, pesničky a kopec bláznivých nápadov. Stačí len, aby sme pozorne počúvali, vnímali a všetko poriadne zaznamenali… a máme to… Zrazu prichádzali prvé slová, verše, celé texty, noty, melódie, aranžmány… Pesničky boli rýchlo hotové a prichystané pre uši poslucháčov.

Hudbu milujem odmalička, najmä džez, ale i rôzne iné hudobné štýly. Hrám na klávesové nástroje, rád si však zahrám aj na gitare, ukulele či na hocičom, čo vydáva tóny. Najradšej mám ale živé vystúpenia s kapelou, ako aj prácu v nahrávacom štúdiu. Spolupracoval som so známymi hudobníkmi – Jimim Cimbalom, Dagmar Rostandt, Robom Pappom… Hrával som v kapelách Blind Dreaming, Metropolis, P. S., S. M. O. G. či projekt Bystrík/Papp. V súčasnosti pôsobím v skupine Bystrík banda speváka Bystríka. A spolutvorím i aranžujem hudbu pre Bellabku…

Chiara Némethová

Nik nevedel, do čoho sa to vlastne ide a ako to vypáli. No je to tu! Bellabka je vonku a konečne vidí svetlo sveta. Ako študentka musím povedať, že to bola veľká skúsenosť, hlavne však výzva pracovať na takomto projekte.

Odkedy sme Bellu vytvorili, rástla spolu s nami. Za seba stále nemôžem povedať, že som už veľká (aj keď do výšky azda už neporastiem). Som ale spokojná bytosť, kávičkár, čo pokecá s ujom na stanici, fláka sa životom, cestuje a snaží sa byť dobrá (cholerici to však majú občas ťažké, takže sa na nás nehnevajte☺).

PhDr. Erik Wolker

Bellabka je môj súčasný život dieťaťa. Nie som už dieťa, ale ako dieťa som vždy chcel psíka, no nemohol som ho mať. Veď viete, je to zodpovednosť a väčšina rodičov vie, prečo to dieťaťu nedovolí (avšak v mojej detskej izbe nechýbala andulka a rybičky☺).

A psík? Mal som ho občas – vždy, keď som bol na prázdninách pri svojej milovanej babke Márii v Nižnej Šebastovej. Pamätám si Jerryho, neskôr Grandíka – nádherných nemeckých ovčiakov. Ale doma? Vždy som si svojho psíka vymyslel. Teraz som si nemusel nič vymýšľať, dokonca ani príbehy či pesničky. Všetko vymyslela Bellabka – náš jack russel – v malebnom príbytku v záhrade v Alžbetinom Dvore.

Viac vám už rozpovie Bellabka…

A podľa seba lenivý nie som☺.

Mgr. Matej Starják, PhD.

Keď ma jedného dňa oslovil Jaro – vlastne Erik v zastúpení Jara, či nechcem spolupracovať na knihe pre deti, kde má hlavnú úlohu psík, ihneď som súhlasil. Som už síce veľký, učím na dosť známom, takmer storočnom gymnáziu slovenčinu a dejepis dospievajúcich tínedžerov, skúmam históriu (fakt to nie je nuda☺), občas napíšem nejakú (zaujímavú – aspoň si to myslím☺) knihu pre dospelákov a nejakú tiež „dám do poriadku“ (textovo), pošlem niečo do rozhlasu a telky, niekedy si aj sám sadnem za mikrofón či postavím sa pred kameru, s kolegom Špacírujeme, ale… Keď som sa stal ujom a zároveň krstným mojej (zatiaľ jedinej) neterky Zuzanky Lýdie, niečo sa vo mne zmenilo… Objavil som – nanovo – svet drobcov, to, ako zmýšľajú „ďiďe“, ako pozerajú na to isté, čo my dospelí, a vidia iné… Jednoducho, akí sú úžasní, ako je skvelé byť s nimi každú možnú sekundu, ako je smutno bez nich… A Bellabka patrí do ich sveta, teda i do toho môjho…

Už sa teším na to, čo Bellka vyparatí nabudúce… ☺

Jaroslav Mihaľko

Ako to všetko začalo v mojom prípade? Jedného dňa mi zazvonil telefón a na druhom konci sa ozval Erik, či nechcem pomôcť Bellabkiným príbehom, aby sa dostali medzi deti… Nápad sa mi veľmi zapáčil – aj preto, lebo som už dedkom a moja zatiaľ jediná vnučka Saška má rada psíkov, i my doma máme jazvečíčku Laru☺. A čomu sa vlastne venujem? Dlhé roky ukladám písmenká, slová a obrázky do kníh pre dospelákov… dnes už aj pre deti, čo ma veľmi baví☺.