No products in the cart.

Bellabka je spontánny, úprimný príbeh psíka, ktorý vznikol v maličkom, no čarovnom drevenom príbytku, stojacom v záhrade v Alžbetinom Dvore, za nízkou bytovkou. Rozhodla o tom túžba detí mať doma psíka. Stalo sa a dodnes nevie nikto poriadne vysvetliť, odkiaľ všetky tie bláznivé nápady, dobrodružstvá a piesne prišli. Možno to vie Bellabka, ktorá všetko postupne prežíva a pomaly púšťa do sveta…

 

Kto za to môže?

Tvárou a dušou Bellabky je spievajúca Majka, srdiečkom píšuca Lenka, tepnami a „hudobným motorom“ fidlikajúci Tomáš (inak náš Gari), výzorom (očami) kresliaca Chiara a hlavou zasnívaný a tiež lenivý Erik.

Bellabka má aj strážcov textov a obrázkov. Matej stráži slová, vety či súvetia, aby sa nepoplietli a aby písmená, ypsilony, čiarky alebo bodky nikam neutiekli a nestratili sa. Jaro zas dohliada na obrázky, aby boli presne tam, kde majú byť.

Poďme pekne po poriadku…

TEAM

Mgr. art. Mária Hajšel

Prečo ja a Bellabka? Skvelá zhoda náhod! Skrížili sa nám cesty a ja som veľmi šťastná, že môžem spievať príbehy tejto rozkošnej nezbednice. Myslím, že máme toho veľa spoločného. Rady sa hráme, zabávame, vymýšľame a keď sa stane niečo zlé, vieme, ako zakričať, zakvíliť, prípadne na niekoho zažmurkať. Bellabka je psík mnohých tvárí – tak, ako ja…

Inak, celý život som chcela byť speváčkou, preto som si ako strednú školu vybrala konzervatórium a potom VŠMU – odbor bábkoherectvo. Aj tu sa spievalo… Bolo to skvelé – hoci ste dospelý, stále sa môžete hrať. Počas štúdia na vysokej škole sme hrávali veľa škôlkohier, preto som sa dostala do úzkeho kontaktu s deťmi. S nimi to bolo iné, zaujímavejšie, pretože veci vidia inak, ako my dospelí… A tak som svoju pozornosť nasmerovala k deťom.

Všetko sa teda perfektne pomiešalo a ja sa každý deň hrám – ako pani učiteľka, teta animátorka, pani lektorka a teraz už aj ako psík Bellabka…

 

Ing. Lenka Wolkerová

Bellabka sa stala súčasťou môjho života od chvíle, keď som sa rozhodla prijať do našej rodiny ďalšieho člena – psíka. Vtedy som, samozrejme, netušila, akého psíka… Jednoducho, prišlo niečo milé a zlaté, čo otvára bránu do iného sveta.

Zvieratká ma vždy fascinovali. Bavilo ma totiž pozerať sa na život z iného zorného uhla – ako učiteľka v materskej škole očami dieťaťa a ako člen „svorky“ očami psíka. Myšlienky sa postupne premietli do riadkov – do príbehov o Bellabke. A moja inšpirácia? Tou sú každodenné radosti, starosti i nezvyčajné sny chlpatého tvorčeka Bellky…

 

Mgr. Tomáš Garček

Jedného dňa mi zavolal Erik, či sa môžeme stretnúť. Vraj má pre mňa odkaz od Bellabky. Nevedel som, o čo ide, a on to nechcel povedať – vraj sa to dozviem na stretnutí. A tak sme sa stretli. Porozprával mi o drevenom domčeku, o záhrade a tvorovi, ktorý prináša príbehy, pesničky a kopec bláznivých nápadov. Stačí len, aby sme pozorne počúvali, vnímali a všetko poriadne zaznamenali… a máme to… Zrazu prichádzali prvé slová, verše, celé texty, noty, melódie, aranžmány… Pesničky boli rýchlo hotové a prichystané pre uši poslucháčov.

Hudbu milujem odmalička, najmä džez, ale i rôzne iné hudobné štýly. Hrám na klávesové nástroje, rád si však zahrám aj na gitare, ukulele či na hocičom, čo vydáva tóny. Najradšej mám ale živé vystúpenia s kapelou, ako aj prácu v nahrávacom štúdiu. Spolupracoval som so známymi hudobníkmi – Jimim Cimbalom, Dagmar Rostandt, Robom Pappom… Hrával som v kapelách Blind Dreaming, Metropolis, P. S., S. M. O. G. či projekt Bystrík/Papp. V súčasnosti pôsobím v skupine Bystrík banda speváka Bystríka. A spolutvorím i aranžujem hudbu pre Bellabku…

 

Chiara Némethová

Nik nevedel, do čoho sa to vlastne ide a ako to vypáli. No je to tu! Bellabka je vonku a konečne vidí svetlo sveta. Ako študentka musím povedať, že to bola veľká skúsenosť, hlavne však výzva pracovať na takomto projekte.

Odkedy sme Bellu vytvorili, rástla spolu s nami. Za seba stále nemôžem povedať, že som už veľká (aj keď do výšky azda už neporastiem). Som ale spokojná bytosť, kávičkár, čo pokecá s ujom na stanici, fláka sa životom, cestuje a snaží sa byť dobrá (cholerici to však majú občas ťažké, takže sa na nás nehnevajte).

 

PhDr. Erik Wolker

Bellabka je môj súčasný život dieťaťa. Nie som už dieťa, ale ako dieťa som vždy chcel psíka, no nemohol som ho mať. Veď viete, je to zodpovednosť a väčšina rodičov vie, prečo to dieťaťu nedovolí (avšak v mojej detskej izbe nechýbala andulka a rybičky).

A psík? Mal som ho občas – vždy, keď som bol na prázdninách pri svojej milovanej babke Márii v Nižnej Šebastovej. Pamätám si Jerryho, neskôr Grandíka – nádherných nemeckých ovčiakov. Ale doma? Vždy som si svojho psíka vymyslel. Teraz som si nemusel nič vymýšľať, dokonca ani príbehy či pesničky. Všetko vymyslela Bellabka – náš jack russel – v malebnom príbytku v záhrade v Alžbetinom Dvore.

Viac vám už rozpovie Bellabka…

A podľa seba lenivý nie som.

 

Mgr. Matej Starják, PhD.

Keď ma jedného dňa oslovil Jaro – vlastne Erik v zastúpení Jara, či nechcem spolupracovať na knihe pre deti, kde má hlavnú úlohu psík, ihneď som súhlasil. Som už síce veľký, učím na dosť známom, takmer storočnom gymnáziu slovenčinu a dejepis dospievajúcich tínedžerov, skúmam históriu (fakt to nie je nuda), občas napíšem nejakú (zaujímavú – aspoň si to myslím) knihu pre dospelákov a nejakú tiež „dám do poriadku“ (textovo), pošlem niečo do rozhlasu a telky, niekedy si aj sám sadnem za mikrofón či postavím sa pred kameru, s kolegom Špacírujeme, ale… Keď som sa stal ujom a zároveň krstným mojej (zatiaľ jedinej) neterky Zuzanky Lýdie, niečo sa vo mne zmenilo… Objavil som – nanovo – svet drobcov, to, ako zmýšľajú „ďiďe“, ako pozerajú na to isté, čo my dospelí, a vidia iné… Jednoducho, akí sú úžasní, ako je skvelé byť s nimi každú možnú sekundu, ako je smutno bez nich… A Bellabka patrí do ich sveta, teda i do toho môjho…

Už sa teším na to, čo Bellka vyparatí nabudúce…

 

Jaroslav Mihaľko

Ako to všetko začalo v mojom prípade? Jedného dňa mi zazvonil telefón a na druhom konci sa ozval Erik, či nechcem pomôcť Bellabkiným príbehom, aby sa dostali medzi deti… Nápad sa mi veľmi zapáčil – aj preto, lebo som už dedkom a moja zatiaľ jediná vnučka Saška má rada psíkov, i my doma máme jazvečíčku Laru. A čomu sa vlastne venujem? Dlhé roky ukladám písmenká, slová a obrázky do kníh pre dospelákov… dnes už aj pre deti, čo ma veľmi baví.

All rights reserved    © 2018